Zažila som to už viackrát. Musíš opustiť všetko .. priateľov, susedov, svoju kuchyňu.... Hoci bola len farská, bola na chvíľu moja ...Ráno som sa došuchotala ku kuchynskej linke, zaliala si kávu, odtiahla žalúzie .... Po jednom takom sťahovaní sa ma jedna pani spýtala s konštatovaním: "Ale veď vy, vy by ste už mali byť na sťahovanie pripravení!" Zarazila som sa s bolesťou v srdci po čerstvej rane zo sťahovania, čerstvou ranou zo straty priateliek, susedov, známych cestičiek, známych tvári v potravinách, u lekára.... Mali by ste sa na to pripraviť, lebo vás to zase čaká! ...Tak by som mala byť múdrejšia a akosi sa na to pripraviť.
Som v tretej farnosti a korienky sa už prijali a začali rásť, vlastne už narástli, myslím, že teraz začnú hrubnúť, mocnieť (-: ...A zase to bude bolieť ...A pýtam sa Boha... "Bože prečo, prečo raz budem musieť zase všetko opustiť? ....Vychodené chodníčky, známe cestičky...
Ako smrť???? Ano, napadlo ma. Aj vtedy budem musieť všetko opustiť. Všetci raz umrieme, mali by sme sa na to pripraviť ...
...Dá sa na to vôbec pripraviť? To je moja odpoveď aj pre spomínanu paniu .... Veď ani na smrť sa nedá celkom dobre pripraviť a predsa všetci veľmi dobre vieme, že raz umrieme ...(-: ......Mali by sme byt múdri.... (-:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára