Som učiteľkou desať rokov. A viete, ak varíte viete, čo je pod pokrievkou. Obdivovala som ľudí, ktorí toho mali toľko v hlave ...Ako to Boh urobil, že si tak ľahko zapamätajú mnohé veci. Mne sa tam toho až toľko nikdy nevošlo...
Ale roky plynuli zisťovala som, mnohé veci.. ako napríklad to, že keď sa konala súťaž vyhrali sme len vtedy keď som tých "svojich" popostrčila. Stačí bodík tu a tam a už je to...
Obdivovala som prvé miesta, až kým som nebola účastná matematickej olympiády. Kde učiteľ vypočítal príklady miesto žiaka ...a bolo ...škola má úspech ..konkrétny človiečik má radosť ...A je to pekne sme múdri, pekne sme si pripočítali...
Minule som stretla jedného skvelého človeka, je vždy pokojný, vždy sa usmieva je šťastný... šéf sa naňho vyvŕšil pre maličkosť samozrejme(-: ..ten človiečik len s pokorou povedal. Tak .....a idem na svoje miesto! Na aké miesto? Spýtavo som pozrela. Na posledné..(-: To je múdre usmiala som sa...posledný budú prvými..(-:
Sú ľudia šikovní a menej šikovní. Je to darmi, ktoré máme od Boha, alebo len tým, že už sme dlhšie na svete...(-: proste už si viem zaviazať tie šnúrky..(-:
Tí šikovní, alebo ..starší svojím danosťami by mali pomáhať slabším. Pomáhať im, pozdvihovať ich, nie vyvyšovať sa nad nimi...
Zažila som .. učiteľku, ktorá sa vyvršuje sa na prváčikovi, lebo nevie že jeden plus jeden sú dva. Učiteľku materskej škôlky, ktorá sa vyvršuje sa na dieťatku, že si nevie obrátiť bundičku pred prechádzkou, či zašnurovať šnúrky...
To je ale vedomostí...(-:
Preto sa kloním a ďakujem všetkým dobrým učiteľkám ..za ich trpezlivosť, obetavosť a každodennú lásku ....(-.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára