Prečo neustále súťažíme. Veď je to úplne zlá cesta. Strašný omyl. Ako sme sa mohli tak pomýliť...?
Učím maličké detičky. Prváčikov, druháčikov...O ako krásne si vedia povedať, ak sa niečo o niečo snaží....že je to hnusné, škaredé...chlapček posmutnel ... a pritom nič škaredé Marek neurobil (-: ...iba písal na tabuľu, trocha ťarbavo, ako každý prváčik. Snáď, úplne rovnako ako aj ten čo to vykrikuje.... .... pomáhal mi, písal na tabuľu krásnu vetu o našom Bohu....
...Ale je zarážajúce, že keď niekto urobí skutočne niečo zlé .. ..vtedy nik nevykrikuje!
Nie je to na náš obraz? Sme ich rodičia! Kto ich to naučil už v takom útlom veku byť k sebe ako vlk vlku. Je do dedičným hriechom????...
Jedinou cestou šťastného a spokojného života je cesta sebaprijatia. Miluj blížneho ako seba samého. To bolo pre mňa najťažšie. Ako môžem milovať blížneho, keď nenávidím seba .. Svoje omyly.Svoje chyby. Nedostatky. Cesta sebaprijatia je cesta vlastných omylov, pohlaď do zrkadla duše a ten bolí. Je to krutý pohľad.(-: Je to pohľad len pre odvážnych.(-: Pozrieť sa svojím chybám do očí to chce guráž a odvahu. (-: ...Ano, nieje to pre žiadnych slabochov! (-:
Ale, ak to urobíme, ostaneme navždy vyliečený. Nebudeme sa predierať zranený svojím životom a následkom svojich zranení zraňovať ostatných. Len ten zraňuje, kto je sám zranený. ♥Dnes to už viem (-: Sama som táka bola, roky! Prepáčte moji blížni. Uvažujem ....nebola toto pýcha?.... Hriech ktorý v nebi nebude?
Dajme sa liečiť Bohu, aby sme už viac nepomýlili...(-: No áno je to len pre odvážnych! Nie je to pre zbabelcov! To v žiadnom prípade! (-: Ale ja vás poznám. Vidím vás na kolotočoch na ktoré by som v živote nevyliezla, šplháte po strmých stenách, vrháte sa na gume z mostov, padáte z lietadiel s kúskom plachty na chrbte ...Vy teda viete byť riadne odvážní ...(-: ...(-:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára