Kto učí ten vie....(-:

Kto učí ten vie, sú toho plné zborovne, že  nastala kríza autority. Ako sa ťažko učí. Nemám problém učiť, ale so správaním žiakov. Vravela som manželovi ako ti je fajne ty keď kážeš všetci sedia ticho...(-: 

Moje hlasivky... moja hlavička, moje nervy...(-:

Dnes som vzala ôsmakov na film. Myslela som že budú vďační. Veď to je predsa super nie?Neučiť sa! ... Ja ich vezmem na film a oni ešte odvrávajú, tvária sa kyslo a neposlúchajú . Potom človek ľahko zaujme postoj - ste nevďační nič si nezaslúžite ...

Ale môžem ja ako kresťan takto myslieť?

Spomenula som si ako pred nedávnom si jedna učiteľka pred dôchodkovom veku si medlila ruky po takej strašnej hodine s ôsmakmi: Konečne do dôchodku!Je to niečo hrozné. Tie deti také papuľnaté nikdy neboli. Nič im nieje sväté!

Vie o čom hovorí učila 40 rokov....

Rozmýšľam o sebe. Prečo si ctím autoritu? Lebo milujem Boha.Ctím si Boha cez autoritu ktorú mi tu na Zemi dáva.

A tak si uvedomujem, že v čom tá kríza tkvie, tá kríza tkvie v kríze k Bohu...