Nikto namá rád slepé uličky.

Nikto ma tak nevie potešiť, ako Boh. On je stále ticho a predsa ma vychováva. Ak ho nepočujem, znamená, že som z cesty ...že sa nachádzam v pýche. Je to pre mňa signál vrátiť sa späť. Nepoznám ťažšiu vec ako je pokora. Ako v pokore si priznať, áno kráčala som zle, prepáčte. Ľahšie mi vtedy pripadá prehltnúť trs trávy ako si to vtedy priznať.... A predsa sa musím vydať touto cestou ... lebo len túto cestu po štyridsiatich rokoch života uznávam a vidím ako jedine správnu cestu. Je to naozaj cesta. Nie slepá ulička .....(-:

A ja chcem aj nikem zájsť a nie sa stále vracať...

Už veľa krát, sme sa vracali zo slepých ulíc a je to smutný návrat. Plný sklamaní a rozodraných ilúzií a kolien ... už nechcem! ......Chcem cestovať!   


Obdivovať rozmanitosť ľudí, kultúr, vnímať vôňu Boha .... užiť si jeho radosť a nechať sa unášať krásnou vôňou jeho vetra ......(-:(-: ...Cestujme k Bohu!!!...(-:♥